Blog
V tejto sekcii nájdete zaujímavé rozhovory s úspešnými ľuďmi, našimi kolegami, ktorí prezradili zaujímavé informácie o sebe a svojich aktivitách a reálnych výhliadkach pre transfer technológií, čo môže byť pre nás inšpirujúce.
Prinášame Vám zaujímavé rozhovory so zaujímavými ľuďmi.
Pavol Liptai:
„Ak je možné z akéhokoľvek druhu odpadu vyrobiť nový produkt, tak to jednoducho urobme a nezamýšľajme sa nad tým, či je to potrebné alebo nie, pretože pre udržateľnosť životného prostredia budúcnosť ukáže, že každé takéto rozhodnutie bolo správne“.
- Autori: Pavol Liptai a Hedviga Horváthová
Môžete sa prosím na začiatok v krátkosti predstaviť a povedať nám kde momentálne pôsobíte?
Moje meno je Pavol Liptai a pracujem ako docent na Ústave recyklačných technológií na Fakulte materiálov, metalurgie a recyklácie Technickej univerzity v Košiciach.
- Čo je v súčasnosti Vašim predmetom záujmu a čomu sa venujete?
Na Ústave recyklačných technológií sa v súčasnosti aj s ďalšími kolegyňami a kolegami venujem hlavne výskumu a hľadaniu možností využitia vybraných druhov zložiek priemyselných odpadov v inovatívnych produktoch. Laicky to znamená, že odpad premeníme na surovinu a následne túto surovinu použijeme na výrobu nových výrobkov.
Na strednej škole som študoval elektrotechniku a vysokú školu som skončil v príbuznom odbore na Strojníckej fakulte. Prepájanie technických smerov a znalosti z rôznych odborov sú veľkou výhodou pri mojej práci a dodnes čerpám vedomosti nadobudnuté počas štúdií.
Jedného dňa mi skrsla v hlave myšlienka využitia už poloproduktu, ktorý vznikol spracovaním odpadu, a s ktorým som sa stretol náhodne pri prezentácii počas dňa otvorených dverí. Tento poloprodukt mal vyhovujúce vlastnosti a chemické zloženie na výrobu môjho v tej dobe ešte fiktívneho výrobku. A tak slovo dalo slovo a pustili sme sa do práce. Dnes je z toho výrobok, ktorý by sme radi ponúkli firmám a dostali ho na trh.
- Chceli by ste sa podeliť s nami o aký výrobok ide a v čom spočíva jeho novosť?
Konkrétne sa nám na pracovisku podarilo vyrobiť polovodičovú súčiastku (varistor), ktorej špecifikum je v tom, že je vyrobená z hydrometalurgicky recyklovaného oxidu zinočnatého (ZnO). Priemyselný odpad s obsahom ZnO, ktorý sa pre tieto účely môže využiť je oceliarenský úlet z elektrických oblúkových pecí, alebo stery z pozinkovania.
ZnO varistory majú široké využitie v odvetví elektrotechniky pri ochrane elektrického vedenia alebo elektronických komponentov ako sú tranzistory a integrované obvody. Varistory sa najčastejšie využívajú v prepäťových ochranách, po ktorých je zaznamenaný v posledných rokoch zvýšený dopyt.
Značnými výhodami takéhoto riešenia, ktoré ponúkame sú predovšetkým šetrenie primárnych zdrojov (rúd s obsahom zinku), zníženie environmentálnej záťaže pri ťažbe zinkových rúd, opätovné využitie materiálu ZnO z priemyselných odpadov, čiastočné zníženie objemu priemyselných odpadov, ktoré by inak skončili pravdepodobne na skládke. Obsah zinku v priemyselných odpadoch je aj štvornásobne vyšší ako v primárnych rudách zinku, ako aj homogenita sitovanej frakcie východiskového materiálu. Celý proces spracovania odpadov a ich znovupoužitie je okrem iného aj energeticky oveľa menej náročný v porovnaní s výrobou surovín z primárnych zdrojov.
- Aké Ste dosiahli zatiaľ úspechy a čo plánujete do budúcnosti?
Uznaním tejto práce nie je len niekoľko už vydaných zahraničných a domácich publikácií, ale aj osvedčenie o zápise úžitkového vzoru Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky. Výsledky našej práce prezentujeme aj medzi odbornou a laickou verejnosťou, a tiež sme natočili a bola o tejto problematike odvysielaná reportáž v relácii „Veda a technika – VAT“ v Slovenskej verejnoprávnej televízii.
Pri vedeckom výskume je ťažké si robiť nejaké veľmi špecifické plány, pretože nápady a ich realizácia podliehajú viacerým faktorom. K veľkému objavu dôjde častokrát skôr náhodne, keď na to príde ten správny čas. Avšak je potrebné si vždy stanoviť ciele a následne na nich intenzívne pracovať. Mojim cieľom je pokračovanie v hľadaní možností ako ďalej využiť rôzne druhy odpadov. Okrem toho je veľmi dôležité vychovávať a viesť mladšiu generáciu vedcov k tomu, aby sme zabezpečili, že aj po nás tu bude niekto koho tento vedný odbor nadchne, natoľko, že sa mu bude venovať s rovnakou ak nie väčšou zanietenosťou.
- Čo by ste odkázali čitateľom?
Úlohou nás a ďalších generácií bude na základe nových podnetov a výziev prijímať také rozhodnutia, ktorých cieľom bude zachovanie existenčne zdravého životného prostredia. Filozofia recyklácie odpadov k tomuto cieľu bezpochybne patrí.
V súčasnosti sa napríklad intenzívne diskutuje aj o trvalo udržateľnom rozvoji a obehovom hospodárstve. Aj keď vzťahy medzi týmito pojmami nie sú explicitne vyjadrené, ich spoločným cieľom je nepochybne udržateľná spoločnosť. Základom tohto chápania je, že prírodné zdroje poskytujú vstupy pre výrobu a spotrebu materiálov a výrobkov a zároveň po skončení ich životnosti slúžia ako zásoba materiálov vo forme odpadu. Z toho vyplýva jasná závislosť od obehového hospodárstva, trvalo udržateľného rozvoja a kvality životného prostredia. Veľmi dôležitou oblasťou v tejto problematike je pokrokový materiálový výskum ako aj technologický rozvoj, ktorého základom je vývoj a výroba udržateľných produktov a procesov.
Vývoj technológií spracovania a recyklácie odpadov je neoddeliteľnou súčasťou obehového hospodárstva a stratégie udržateľnosti. Preto sa vždy tešíme, ak do nášho tímu prídu noví mladí vedci, ktorí dokážu obohatiť náš výskum o nové prístupy. Dôležitosť tejto tematiky vyplýva aj z rastúceho osvojovania si týchto pojmov vo vedecko-akademickej, priemyselnej a ekonomickej oblasti, ale aj zo zakladania nových firiem a startupov zameraných na recykláciu a spracovanie odpadov.
Riaďme sa teda tým, že ak je možné z akéhokoľvek druhu odpadu vyrobiť nový produkt, tak to jednoducho urobme a nezamýšľajme sa nad tým, či je to potrebné alebo nie, pretože pre udržateľnosť životného prostredia budúcnosť ukáže, že každé takéto rozhodnutie bolo správne.
Martina Laubertová:
„rýchlosť rastu produkcie elektronického odpadu voči iným druhom odpadu je až 3-násobne vyššia, a tento stav je potrebné riešiť“
- Autori: Martina Laubertová a Hedviga Horváthová
- Môžete sa predstaviť a povedať nám niečo o sebe a svojej práci?
Dobrý deň, všetkým. Moje meno je Martina Laubertová a pôsobím ako docent na Ústave recyklačných technológií na Fakulte materiálov, metalurgie a recyklácie Technickej univerzity v Košiciach (FMMR, TUKE).
Fakulta je zaujímavá tým, že už v jej samotnom názve sa popisuje celý životný cyklus materiálu a to od jeho výroby až po recykláciu. Myslím si, že téma recyklácie v súčasnej dobe rezonuje viac ako kedykoľvek predtým. Dôvodom je najmä surovinová a energetická kríza v Európe, a s tým spojená potreba hľadania nových zdrojov materiálov. Takže sa automaticky pristupuje k spracovaniu odpadov a hľadaniu nových metód a spôsobov ich recyklácie.
- Čo považujete v súčasnosti za kritický problém, ktorý je potrebné riešiť v oblasti spracovania a recyklácie odpadov?
Kľúčom k obehovému hospodárstvu je premena odpadu na suroviny. Je to proces, pri ktorom sa znovu vyrobí surovina, ktorá sa opätovne použije a po opotrebení recykluje ako odpad. Vhodné nakladanie s odpadom tiež pomáha znižovať zdravotné a environmentálne problémy. Elektrické a elektronické zariadenia (EEZ) ako sú počítače, mobilné telefóny, tablety sa bez pochýb stali súčasťou moderného sveta. S ich spotrebou dochádza ku koncu životného cyklu výrobku a následnej tvorbe odpadu. Materiálová podstata elektronického odpadu je veľmi zaujímavá z pohľadu obsahu kovov ako je meď, zlato, kobalt, lítium a pod. V krajinách Európskej únie sa v priemere vyprodukuje cca 12 miliónov ton elektronického odpadu za rok. Zaujímavá je tiež skutočnosť, že rýchlosť rastu produkcie elektronického odpadu voči iným druhom odpadu je až 3-násobne vyššia. Vyššia miera recyklácie odpadov EEZ môže významne znížiť tlak na dopyt po primárnych surovinách. Ide teda o opätovné použitie hodnotovo významných materiálov ako sú vyradená elektronika, priemyselný odpad, ktoré by boli inak vyhodené, následne skládkované alebo v lepšom prípade spaľované. Takže dôležité je, aby sa tento stav riešil.
- Čomu sa konkrétne venujete v oblasti spracovania a recyklácie odpadov?
S recyklačnými procesmi spracovania elektronického odpadu, sa od roku 2006 zaoberá aj pracovisko na ktorom pôsobím a to Ústav recyklačných technológií na Fakulte materiálov, metalurgie a recyklácie. Inovatívne hydrometalurgické procesy získavania medi, cínu, zlata a prvkov vzácnych zemín odpadov boli riešené v rámci viacerých domácich aj medzinárodných projektov zabezpečovanými týmto pracoviskom s pozitívnymi ohlasmi vo vedeckej aj priemyselnej sfére, na ktorých som sa tiež podieľala. Pri mojom výskume sa všetko točí okolo recyklácie a spracovania odpadov. Začiatky mojej práce boli fokusované na recykláciu vyradených mobilných telefónov. Po vykonaní experimentov pyro-hydrometalurgickou cestou sa ako kolektív snažíme navrhnúť optimálne podmienky získavania kovov ako je lítium, zlato, a pod. z roztoku s čo najvyššou účinnosťou. Naším cieľom je navrhnúť a experimentálne overiť optimálny postup spracovania vyradených smartfónov v súlade s environmentálnymi požiadavkami.
- Aké výsledky sa Vám podarilo dosiahnuť, čo považujete za najväčší úspech? Aký budú mať výsledky Vášho výskumu prínos pre prax?
Okrem samotného spracovania a recyklácie odpadov som svoju pozornosť zamerala aj na vzorkovanie materiálov, ktoré je kľúčovou činnosťou v procese recyklácie a významne ovplyvňuje výsledky chemickej analýzy. U primárnych surovín je pomerne dobre zvládnuté, avšak pri sekundárnych surovinách absentuje z dôvodu rozmanitej povahy materiálu a jeho heterogenity. Pravidelne sa zúčastňujem akreditovaného kurzu vzorkovania Odběry vzorků v Českej Republike, kde pôsobím ako lektorka. Prínosom pre vedu a prax je mnou navrhnutý metodický postup vzorkovania dosiek plošných spojov z vyradených mobilných telefónov. Presná pracovná schéma a jej podrobný popis je použiteľný v priemyselnej praxi najmä pre malé i stredné podniky, ale aj vo výskume i vo vyučovacom procese.
Veda má baví, moja práca však nie iba o vede, keďže veda na univerzite je úzko spojená s pedagogikou. Snažím sa študentov motivovať k učeniu, aby v ňom našli zaľúbenie, zmysel. Nemyslím si, že existuje zlý študent, skôr hľadám páky ako by som študenta „zobudila“ k činnosti a vnútorne ho namotivovala, aby v sebe našiel túžbu po poznaní, aby sa sám chcel vzdelávať. Niekedy postačí pochvala, nájdenie si času na porozprávanie sa a snaha riešiť problémy. Keď si uvedomí, že je potrebný pre tím, kolegov, školu, spoločnosť potom je práca s takýmito študentami veľmi úspešná. Myslím si, že študenti by vo vedomostiach mali predstihnúť svojich učiteľov, a keď sa tak stane, vtedy je učiteľ na svojho študenta hrdý a sám je nakoniec so svojou prácou spokojný. Sám učiteľ by sa mál pravidelne vzdelávať, aby bol pripravený na príchod nových generácií študentov. Súčasná situácia na trhu práce v oblasti priemyslu si vyžaduje absolventov, so skúsenosťami a zručnosťami pri riešení problémov v praxi. Aj z tohto dôvodu pre študentov pravidelne organizujem exkurzie v prevádzkach vo výrobných spoločnostiach, kde sa študenti oboznámia s praktickou stránkou recyklácie odpadov. Študenti tak môžu získať reálnu predstavu a praktické skúsenosti s využitím recyklačných a spracovateľských techník a technológií na výrobu a spracovanie kovov v rámci Slovenska ale i zahraničia.
- Aké sú Vaše ďalšie plány do budúcnosti?
Samozrejme mám veľa ambicióznych plánov. V poslednom období sa snažím trochu preniknúť aj do výskumu v oblasti spracovania priemyselných odpadov ako sú úlety z výroby medi a ocele. Momentálne sa napríklad snažíme s mojimi kolegami začať spoluprácu s praxou v oblasti spracovania týchto odpadov zapojením sa do projektov. Mojím cieľom je pravidelne zapájať i študentov do inovatívnych projektov, aby nabrali skúsenosti, tak aby boli dobre pripravení na prax, čo sa mi zatiaľ myslím darí.
Už teraz sa tešíme na ďalšie zaujímavé rozhovory.
